maksim mrvica

Životopis



Maksim Mrvica zistil že chce hrať na klavíry až keď mal osem rokov. Narodil sa v roku 1976 v chorvátskom meste Šibenik. Jeho matka Slavica a otec Karmel nevedeli nič o klasicke hudbe. Počúvali väčšinou popovú hudbu, ktorú púšťali v rádiach. Takže keď im ich syn oznámil, že by chcel hrať na klavíry, nevedeli mu nijako pomôcť. No aj tak boli nadšení novou vášňou ich syna a tak začali po celom Šibeniku hľadať vhodného učiteľa. Aj keď ho našli, Maksim bol tak nadaný, že mu hodiny u súkromného učiteľa nestačili. Tak ho prihlásili na štátnu umeleckú školu v Šibeniku, kde ho aj prijali. V deň jeho prijatia sa Maksimov veľký sen stával skutočnosťou. Jeho snom bolo vypracovať sa na jedného z najlepších klaviristov sveta. Maksim vedel, že to znamená neskutočne veľa hodín cvičenia, no bol na to pripravený. Keď mal 15 rokov vojna v Chorvátsku totálne rozvrátila jeho plány. Za deň na Šibenik spadlo aj 1000 granátov. Toto obdobie bolo veľmi zlé pre Maksimovu rodinu. V tej dobe museli ostať v krytoch, kde aj niekoľko dní nevideli slnko. Maksimovi sa vtedy pred očmi rúcal celý svet. Jeho jediným prianím bolo hrať na klavíry. Jeho život bol klavír. Túžil po tom, aby sa opäť mohol stretnúť so svojou učiteľkou klavíra Marijou Senskojovou a hrať s ňou. Celé tri roky museli žiť v suteréne svojho domu. Keď sa už vojna ustálila Maksim a jeho rodina sa presťahovali na ostrov blízko Šibeniku. Maksim vyhral svoju prvú súťaž roku 1993. Tvrdo trénoval pretože vedel, že musí dohnať roky, ktoré mu vzala vojna.Potreboval sa dostať do štandardu koncertného klaviristu. Ako sám vraví na svoju prvú súťaž nikdy nezabudne. Vtedy ho ľudia ešte nepoznali a keď povedali že Maksim pochádza zo Šibenika, všetci sa smiali a vraveli že nemal kedy cvičiť, lebo tam bola vojna. No keď ho počuli hrať, okamžite zmenili názor. Maksim začal študovať v Zagrebe u jedného z najlepších chorvátskych učiteľov, u prefosora Vladimira Krpana. Neskôr prestúpil na konzervatórium Franza Liszta v Budapešti a svoje štúdium ukončil v Paríži. Predtým, ako sa vrátil do Chorvátska, nahral svoj úplne prvý album „Gestures“ v roku 2000. Tento album sa stal jedným z najpredávanejších chorvátskych albumov a bol ocenený štyrmi Porin awards. O rok neskôr stretol Maksim už spomínaného skladateľa Tončiho Huljiča. Ten ho zaviedol k hudobnému producentovi Melovi Bushovi. Mel hľadal pre svoje vydavateľstvo klasického klaviristu, akéhosi Jamesa Bonda medzi klaviristami. Hľadal niekoho, kto by dokázal presadiť mix pop-ovej a klasickej hudby. Keď stretol Maksima pochopil že on je ten pravý. V roku 2003 nahral s týmto vydavateľstvom svoj zatiaľ najúspešnejší album „The piano player“. Tento album mal neuveriteľný úspech. Získal zlatú platňu v Malajzii, Číne, Indonézii, platinovú platňu v Taiwane, Singapúre a v domácom Chorvátsku. Dokonca sa mu podarilo získať dvojitú platinovú platňu v Hong-kongu. Album „Variations I./II.“ mu priniesol platinovú platňu z Taiwanu a veľmi veľa fanúšikov . V tom istom roku uskutočnil úspešné turné po Ázii, kde si zahral s Moskovským symfonickým orchestrom. Neskôr v roku 2006 zaujal svojim albumom „A New World“ a vrátil sa opäť na koncerty do Japonska a celé turné zakončil domácim vystúpením v Zagrebe. Miesta kde ho považovali za jedného z najlepších klaviristov sa zväčšovali a napomohol tomu aj jeho aktuálny album „Elektric“ s ktorým podnikol koncetrné turné po celej Ázii, Východnej Európe a zakončí ho v Londýne. Maksim sa oženil so svojou detskou láskou Annou s ktorou má dcérku LeeLoo. Celý svoj čas trávi na ceste Šibenik-Londýn.